Nové varovanie klimatológov poukazuje na rastúce riziko, že sa v Atlantickom oceáne čoskoro zastaví jeden z kľúčových prúdov zodpovedných za vyrovnávanie teplôt na Zemi.
Podľa komplexnej simulácie, publikovanej v prestížnom časopise Science Advances, sa atlantická meridionálna prevratná cirkulácia (AMOC) blíži k bodu zlomu, ktorý by mohol spustiť dramatické klimatické zmeny – najmä v Európe, píše businessinsider.com
Zatiaľ čo sa scenár podobný filmu Deň potom doteraz zdal byť vzdialený najmenej stovku rokov, nová štúdia naznačuje, že kritický kolaps oceánskeho prúdenia by sa mohol odohrať omnoho skôr, dokonca ešte počas života súčasnej generácie vedcov.
Čo je AMOC a prečo je dôležitý?
AMOC, teda atlantická meridionálna prevratná cirkulácia, je obrovský dopravník tepla, ktorý transportuje teplú vodu z tropických oblastí na sever a studenú späť na juh. Tento systém udržiava mierne podnebie v severozápadnej Európe – vrátane Veľkej Británie, Francúzska či Nemecka.
Jeho náhle zastavenie by malo zásadné dôsledky pre globálne podnebie:
- Teploty v Európe by mohli v priebehu niekoľkých desaťročí klesnúť o 5 až 15 °C
- Arktický ľad by sa rozšíril južnejšie
- V južnej hemisfére by došlo k výraznému otepleniu
- Zrážkové vzorce po celom svete by sa dramaticky zmenili
- Mohlo by dôjsť k rozsiahlym výpadkom poľnohospodárstva a nedostatku vody
Topenie Grónska ako hlavný spúšťač
Za možným kolapsom stojí najmä zrýchlené topenie grónskeho ľadového štítu v dôsledku globálneho otepľovania. Príval sladkej vody narúša salinitu oceánu, čo spomaľuje a oslabuje AMOC. Hoci vedci z Medzivládneho panelu OSN pre klimatické zmeny (IPCC) doteraz predpokladali, že úplný kolaps je nepravdepodobný pred rokom 2100, nová simulácia tento výhľad spochybňuje.
Vedci bijú na poplach
„Približujeme sa ku kolapsu, ale nevieme s istotou povedať, ako blízko sme,“ uviedol hlavný autor štúdie, klimatológ a oceánograf Rene van Westen z Utrechtskej univerzity. Podľa neho ľudstvom spôsobené klimatické zmeny zvyšujú riziko rýchlejšieho prelomenia bodu zlomu.
Nemecký vedec Stefan Rahmstorf z Postupimského inštitútu pre výskum klímy, ktorý sa na štúdii nepodieľal, označil nové zistenia za „významný pokrok vo vede o stabilite AMOC“. Podľa neho rastie počet dôkazov, že klimatický systém Zeme sa môže dostať do nestabilného stavu rýchlejšie, než sa pôvodne myslelo. „Budeme to ignorovať na vlastné riziko,“ varoval.
Rovnako klimatológ Tim Lenton z Univerzity v Exetere uviedol, že výsledky štúdie v ňom vyvolávajú zvýšené obavy z blížiaceho sa kolapsu.
Čo to znamená pre Slovensko a Európu?
Ak by AMOC skutočne skolaboval, Slovensko a celá stredná Európa by sa museli pripraviť na dlhodobé ochladenie, častejšie extrémne počasie a narušenie poľnohospodárskych cyklov. Zima by mohla prichádzať skôr a trvať dlhšie, čo by zasiahlo energetiku, ekonomiku aj zdravie obyvateľstva.
