Európa sa momentálne potí pod náporom ďalšej vlny letných horúčav, no skutočný pot nás môže obliať až s príchodom mrazov. Extrémne počasie a séria nečakaných výpadkov na trhu spôsobili, že veľkoobchodné ceny plynu od začiatku roka 2026 vyleteli nahor o priam hrozivých 120 %. Zásobníky pred vykurovacou sezónou zívajú prázdnotou a ak nás tento rok prekvapí tuhá zima, nepríjemný cenový šok pocítia nielen naše peňaženky, ale aj celá európska ekonomika.
Prečo modré palivo opäť dražie?
Preteky na trhu s energiami prichádzajú v tom najhoršom možnom čase. Počas letných mesiacov Európa tradične nakupuje plyn do zásoby, aby sa pripravila na chladnejšie obdobie, kedy domácnosti naplno spúšťajú vykurovanie. Tento rok sa však proces plnenia zásobníkov ocitol v dokonalej búrke problémov, informuje euronews
Za rastom cien stojí predovšetkým neschopnosť kontrolovať počasie. Rekordné teploty výrazne zvyšujú dopyt po elektrine kvôli klimatizáciám, zatiaľ čo sucho a horúčavy zároveň tlmia výkon vodných a jadrových elektrární. Tento výpadok musia núdzovo suplovať paroplynové elektrárne, ktoré tak priamo „požierajú“ surovinu pôvodne určenú na uskladnenie.
K environmentálnym faktorom sa pridávajú aj tie geopolitické a technické. Hormuzský prieliv zostáva prakticky zablokovaný a Nórsko, kľúčový európsky dodávateľ, predĺžilo technologické odstávky na svojich ťažobných poliach. Trh tak funguje takmer bez akejkoľvek rezervy.
„Materiálne sa prejavilo niekoľko nepriaznivých rizík na strane ponuky a úroveň zásobníkov plynu je pred vykurovacou sezónou na historických minimách,“ uviedol vo svojej nedávnej správe Daniel Kral, ekonóm zo spoločnosti Oxford Economics.
Analytická spoločnosť dokonca plánuje v septembri revidovať svoje predpovede smerom nahor. Kým doteraz očakávala priemernú cenu okolo 45 €/MWh, na štvrtý kvartál 2026 a prvý kvartál 2027 ju zrejme posunie až k úrovni 60 €/MWh.
Sme odolnejší, no zime nerozkážeme
Tlak sa už naplno ukazuje na burzách. Futures kontrakty na holandskom uzle TTF, ktorý slúži ako európsky benchmark, sa 18. augusta šplhali k hodnote 63,7 eura za megawatthodinu. Hoci sme stále veľmi ďaleko od zdrvujúceho maxima 350 €/MWh z čias krízy v roku 2022, vyčerpané zásoby nedávajú Európe priestor na ďalšie chyby.
Starý kontinent sa od začiatku vojny na Ukrajine nepochybne zmenil. V porovnaní s rokom 2021 sme dokázali skresať celkovú spotrebu plynu o 15 až 20 percent. Priemysel optimalizoval prevádzku, rozmohli sa obnoviteľné zdroje a plynové kotly sú masívne nahrádzané tepelnými čerpadlami. Výrazne sa rozšírila aj sieť LNG terminálov, vďaka čomu si Európa vie v prípade potreby priplatiť za tankery zo sveta.
Úplný fyzický nedostatok plynu, z ktorého sme mali strach pred pár rokmi, je tak dnes vysoko nepravdepodobný. Znížená spotreba však nerieši našu najväčšiu slabinu – závislosť na počasí. Údaje Oxford Economics ukazujú, že vzťah medzi vonkajšou teplotou a dopytom po plyne je takmer dokonalý. Minulú zimu stačilo len mierne ochladenie pod dlhodobý priemer a európske úspory sa okamžite prepadli na chabých 5 až 10 percent.
Zásobníky ako záchranné lano
Práve pre túto citlivosť na mrazy sú kriticky dôležité naplnené zásobníky. Slúžia ako nárazník medzi bežnou zimou a skutočným komoditným šokom. Ak sú plné, obchodníci zvládnu mrazivé dni bez toho, aby museli v panike preplácať nové dodávky.
Aktuálne čísla však vyvolávajú vrásky. Podľa dát organizácie Gas Infrastructure Europe boli zásobníky k 1. augustu plné len na 57,1 %. Ide o najnižšiu historickú hodnotu pre toto ročné obdobie v zaznamenaných štatistikách.
Hoci pravidlá EÚ stále vyžadujú 90-percentnú naplnenosť pred zimou, krajiny dostali väčšiu voľnosť pri dosahovaní tohto cieľa (medzi 1. októbrom a 1. decembrom). Brusel dokonca vzhľadom na napätú situáciu na trhu naznačil, že cieľ môže byť v zložitejších podmienkach znížený na 80 %.
Z energetického problému je rázom problém pre centrálnu banku
V tomto bode prestáva byť drahý plyn len záležitosťou energetiky. Postupne sa z neho stáva inflačná hrozba a tým pádom aj obrovský bolehlav pre Európsku centrálnu banku (ECB).
Dodávatelia energií nakupujú suroviny s predstihom, takže účty za plyn pre domácnosti nereagujú na burzové výkyvy okamžite. Podľa odhadov Oxford Economics sa cenový šok prenesie na spotrebiteľov v plnej sile zhruba o šesť mesiacov. Ak však veľkoobchodné ceny neklesnú, pri obnove kontraktov nevyhnutne zdražejú aj maloobchodné cenníky.
Rýchlosť tohto prenosu sa líši naprieč celou Európou. Nemecko a Rakúsko majú tendenciu fixovať ceny na dlhšie obdobie, čo dopady spomaľuje. Naopak, Francúzsko, Španielsko, Holandsko a najmä Taliansko pocítia zdražovanie oveľa skôr. Práve Taliansko je kvôli svojej štruktúre trhu a závislosti na plyne považované za najzraniteľnejšiu ekonomiku.
Z rastúcich cien plynu sa tak stáva problém menovej politiky. Podľa analytikov by celková inflácia v eurozóne mohla v druhej polovici roku 2026 dosiahnuť 3,5 %, čo je viac, než predpokladal základný scenár (tesne nad 3 %). Sama ECB vo svojich júnových odhadoch rátala s infláciou okolo 3,4 %.
Trhy už teraz predpokladajú, že centrálna banka v septembri opäť zakročí a zvýši úrokové sadzby o ďalších 25 bázických bodov. Ak teda udrú tuhé mrazy, Európanov čaká veľmi toxická ekonomická kombinácia: drahé faktúry, slabšia kúpna sila domácností a k tomu ešte aj drahšie úvery v bankách.
