Fínske mesto Kuopio zažilo bezprecedentnú simuláciu krízového stavu, do ktorej sa zapojili tisíce civilistov. Najväčšie cvičenie svojho druhu v Európe od konca druhej svetovej vojny preverilo nielen odolnosť moderného podzemného krytu, ale aj pripravenosť obyvateľstva na masívne kybernetické útoky či raketové hrozby. Severská krajina tak v tieni napätej geopolitickej situácie jasne ukazuje, že v prípade konfliktu sa nespolieha len na armádu, ale na takzvanú totálnu obranu celej spoločnosti.
Moderný kryt Luola zažil krst ohňom
Mesto Kuopio, ležiace zhruba 330 kilometrov severovýchodne od Helsínk, sa stalo dejiskom masívnej previerky civilnej ochrany. Akciu zastrešoval záchranný zbor regiónu Severné Savo spolu s vedením tohto 125-tisícového mesta. Fiktívny scenár predstavoval nočnú moru modernej vojny – kritické narušenie dodávok vody a elektriny v dôsledku kybernetických útokov, ku ktorým sa pridal bezprostredný strach z raketového ostreľovania.
Kľúčovú úlohu v simulácii zohralo športové a kultúrne centrum Luola, ktoré je vytesané priamo do skaly. Pre toto moderné zariadenie, dokončené len pred dvoma rokmi, išlo o vôbec prvý reálny test jeho dvojakého využitia. Počas bežných dní slúži pre približne 2500 návštevníkov, no v krízovom režime sa mení na jeden z najvyspelejších krytov v Európe s kapacitou až pre sedemtisíc ľudí.
Výzvu na okamžitý presun do bezpečia dostali aj miestni študenti, ktorí mali na evakuáciu necelú polhodinu. Antti Haataja zo záchranného zboru zhodnotil presun ako mimoriadne rýchly. „Bolo to pokojné a medzi ľuďmi neboli žiadne známky strachu. Fungovalo to naozaj dobre,“ uviedol pre fínsku verejnoprávnu stanicu Yle.
Sparťanské podmienky v podzemí
Hoci je komplex moderný, podmienky vo vnútri verne kopírovali realitu núdzového stavu. Najväčšia športová hala bola pomocou dočasných stien rozdelená na menšie sektory, z ktorých každý poňal približne 200 osôb. Pre obmedzený počet lôžok by sa v ostrom nasadení museli civilisti v spánku striedať na smeny a uspokojiť sa so spaním na zemi.
Základné hygienické potreby dvetisíc účastníkov muselo pokryť len šesťdesiat suchých toaliet. Kým cez deň si ľudia krátili čas hraním kariet alebo na telefónoch, v noci viac ako stovka z nich nacvičovala technickú údržbu priestorov. Do akcie sa zapojili aj fínski branci, ktorí v plnej ochrannej výbave s maskami trénovali meranie radiácie a postupy pri dekontaminácii.
Odpoveď na ruské hrozby a sabotáže
Rozsiahle manévre prichádzajú v mimoriadne citlivom období. Podľa portálu Euronews západné spravodajské služby čoraz častejšie obviňujú Moskvu z koordinovanej kampane zameranej na sabotáže naprieč Európou. Zoznam podozrivých aktivít zahŕňa cielené podpaľačstvo, narušovanie vzdušného priestoru dronmi či útoky na strategickú vodárenskú a energetickú infraštruktúru.
Fínske energetické podniky už teraz hlásia nárast kybernetických incidentov a podozrivého pohybu v okolí svojich objektov. Štátna bezpečnostná služba síce situáciu monitoruje a zatiaľ vylúčila bezprostredné riziko, no ostražitosť zostáva vysoká. Fínsko s Ruskom zdieľa viac ako 1300 kilometrov dlhú hranicu, čo v roku 2024 viedlo k historickému kroku – spoločnému vstupu so Švédskom do aliancie NATO.
Koncept totálnej obrany naberá na význame
Bývalý plukovník fínskej armády Asko Muhonen upozorňuje, že bezpečnosť štátu neleží len na pleciach vojakov. Kľúčom k prežitiu je podľa neho ochota bežných občanov prevziať zodpovednosť. Obzvlášť dôležité je poučiť sa z aktuálneho konfliktu na východe Európy.
„Ukrajinci majú niekedy len niekoľko minút, aby sa dostali do stanice metra alebo podzemných garáží,“ pripomenul Muhonen. Dodal, že budovanie masívnych protiatómových krytov nie je vždy nevyhnutné, dôležitejšia je dostupnosť a rýchlosť presunu do bezpečia. Občania by tiež mali byť schopní fungovať bez akejkoľvek pomoci štátu minimálne prvých 72 hodín.
Fínska stratégia takzvanej totálnej obrany ráta s tým, že v čase krízy sa aktivizuje celá spoločnosť – od vládnych úradov, cez zdravotníctvo a technologické firmy, až po bežných ľudí. Tento severský model, umocnený skúsenosťami z Ukrajiny, si dnes postupne osvojujú aj ďalšie európske štáty ako Švédsko, Nórsko, Dánsko, Poľsko a pobaltské krajiny. Prístup Fínov k hrozbám z Kremľa výstižne zhrnul plukovník Muhonen: „Neverte tomu, čo hovoria, ale sledujte, čo robia.“
