Nemecká politická scéna stojí na prahu obrovského zemetrasenia, aké moderná história krajiny nepamätá. Blížiace sa voľby vo východonemeckej spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko podľa najnovších prieskumov s obrovským náskokom ovládne Alternatíva pre Nemecko (AfD). Stranu, ktorú úrady označujú za pravicovo extrémistickú, by tak vôbec po prvýkrát mohol reprezentovať vlastný premiér, čím by definitívne ukončila štvrťstoročie trvajúcu nadvládu konzervatívnej CDU.
V skratke
- Podľa aktuálneho prieskumu agentúry Forschungsgruppe Wahlen vedie Alternatíva pre Nemecko (AfD) so ziskom 41 percent, čím si pred druhou CDU udržiava priepastný náskok 18 percentuálnych bodov.
- Ústrednou tvárou možného historického triumfu je charizmatický tridsaťpäťročný politik Ulrich Siegmund, ktorý na sociálnych sieťach a mítingoch mobilizuje masy radikálnou kampaňou.
- Ak AfD nezíska absolútnu väčšinu, hrozbu jej nástupu k moci môže odvrátiť len menšinová koalícia CDU, SPD a Zelených s tichou podporou postkomunistickej Ľavice (Die Linke).
Koniec éry: CDU po 24 rokoch stráca pevnú pôdu pod nohami
Osemnásť percentuálnych bodov je priepastný rozdiel, ktorý momentálne delí prvú AfD od vládnucej Kresťanskodemokratickej únie (CDU). Podľa exkluzívnych dát z prieskumu pred hlasovaním by pravicoví radikáli aj napriek miernemu dvojpercentnému poklesu z utorka získali až 41 percent hlasov. CDU, ktorá spolkovej krajine nepretržite vládla dlhých 24 rokov, sa musí uspokojiť s druhým miestom a predpokladaným ziskom 23 percent. Pre zavedené politické strany sa tak črtá historicky zdrvujúca porážka.
Fenomén menom Ulrich Siegmund
Svena Schulzeho, doterajšieho zemského premiéra za CDU, by už čoskoro mohol v kresle vystriedať nový líder Ulrich Siegmund. Tento politik stavia na úplne iný imidž, než na aký sú tradiční voliči zvyknutí, pričom ho časopis Der Spiegel nedávno označil za najnebezpečnejšieho muža Nemecka. Denne valcuje sociálnu sieť TikTok, medzi ľudí jazdí na historickom mopede z čias pred zjednotením krajiny a priaznivci ho vítajú s nadšením prislúchajúcim skôr popovým hviezdam. Britský denník The Guardian jeho osobnosť vystihol jasne: „Tridsaťpäťročný bývalý predavač osviežovačov vzduchu s titulom v odbore obchodná psychológia stelesňuje šarm a vtip, ktoré ostatní nemeckí politici v drvivej väčšine postrádajú.“
Radikálny rez: Od deportácií až po dotované obedy
Úspech AfD však nestojí len na charizme lídra, ale aj na nekompromisnom programe plnom tvrdých sľubov. Strana avizuje, že od „prvej minúty“ vládnutia spustí deportácie nelegálnych migrantov a oficiálny slogan spolkovej krajiny „Myslite moderne“ nahradí heslom „Myslite nemecky“. Chystá sa tiež drasticky orezať financovanie pre verejnoprávne médiá, ktoré vo svojej rétorike nálepkuje ako „ľavicových propagandistických poskokov“. Navyše plánujú hlbokú reformu domácej spravodajskej služby BfV, ktorá sasko-anhaltskú pobočku AfD predtým klasifikovala ako pravicovo extrémistickú.
Na svoje si však majú prísť rodiny s deťmi, a to prostredníctvom bezplatných školských obedov, uvítacích peňazí a celkového zníženia nákladov na starostlivosť. V kontraste s týmito sociálnymi benefitmi strana navrhuje úplný zákaz veterných elektrární či zriadenie kontroverzných „občianskych hliadok“ na boj proti ľavicovému extrémizmu. Tieto oddiely však vyvolávajú obrovské obavy, pričom kritici ich prirovnávajú k nacistickým pomocným policajným štruktúram, ktoré viedli k vzniku policajného štátu.
Posledná línia obrany proti extrémizmu
Do zemského snemu v Magdeburgu by sa podľa aktuálnych preferencií dostali aj ďalšie tri politické subjekty. Postkomunistická Ľavica (Die Linke) by získala 11,5 percenta, sociálni demokrati (SPD) 8,5 percenta a Zelení si pripisujú podporu šiestich percent voličov. Pre špecifický nemecký volebný systém prevísajúcich a vyrovnávacích mandátov v tejto chvíli vôbec nie je jasné, koľko kresiel by AfD reálne potrebovala na sformovanie vládnej väčšiny.
Ak však konečný zisk víťaznej strany klesne pod úroveň 41 percent, politickí rivali vidia šancu na nečakaný zvrat. CDU, SPD a Zelení by mohli spojiť sily a vytvoriť menšinovú vládu, ktorá by sa opierala o potrebnú toleranciu opozičnej Ľavice. Denník The Guardian podotýka, že práve Ľavica by pravdepodobne sama iniciovala tento obetavý kompromis, len aby zabránila zástupcom AfD prebrať absolútnu moc. O politickom osude východonemeckého regiónu tak nakoniec rozhodne 1,7 milióna oprávnených voličov z celkových 2,1 milióna obyvateľov, pre ktorých sa volebné miestnosti otvoria v nedeľu od 08:00 do 18:00.
