Od 8. novembra Čína výrazne sprísni pravidlá pre vývoz vzácnych kovov, čo už teraz vyvoláva vlnu obáv medzi svetovými výrobcami automobilov a technologickými firmami. Nové predpisy sa dotknú kľúčových prvkov, ako sú ytterbium, holmium či europium – materiály nevyhnutné pre modernú elektroniku aj elektromobily, informujú novinky.cz
Tento krok Pekingu môže podľa odborníkov viesť k narušeniu globálnych dodávateľských reťazcov a spôsobiť vážne problémy pri výrobe automobilových dielov, ako sú elektricky nastaviteľné zrkadlá, čerpadlá, stierače, senzory či reproduktory. Situácia je o to vážnejšia, že práve elektromobily sú na tieto suroviny mimoriadne závislé.
„Situácia je veľmi napätá,“ varujú dodávatelia
„Situácia je veľmi napätá,“ uviedla Nadine Rajnerová, generálna riaditeľka nemeckej spoločnosti NMD, ktorá dodáva kovový prášok pre priemyselnú výrobu.
Podľa nej majú síce krajiny ako Švédsko zásoby vzácnych kovov, no chýbajú im ťažobné a rafinačné kapacity. „Čína kontroluje 99,8 percenta svetovej rafinácie ťažkých vzácnych zemín. Alternatívne zdroje sú preto prakticky zanedbateľné,“ dodala.
Aj preto už teraz mnohé podniky hlásia, že majú obmedzené zásoby a objednávky prudko rastú. Nemecký zväz výrobcov automobilov VDA varuje, že prerušenie dodávok môže spôsobiť „chaos v celom dodávateľskom reťazci“ a paralyzovať výrobu.
Hrozí zastavenie výroby v Európe aj Amerike
Čínski dodávatelia sa ešte snažia dokončiť posledné zásielky pred platnosťou nových pravidiel, no cesta po mori do Európy trvá približne 45 dní.
To podľa manažéra spoločnosti Toyota Motor Ryana Grimma predstavuje obrovské riziko:
„Môže to do dvoch mesiacov viesť k uzavretiu celého automobilového priemyslu,“ upozornil Grimm.
Výrobcovia zároveň čelia aj ďalším prekážkam – od amerických ciel až po čínske obmedzenia vývozu lítiovo-iónových batérií a materiálov potrebných na ich výrobu.
Automobilky hľadajú riešenia mimo Číny
V snahe znížiť závislosť od čínskych surovín sa viaceré značky vydávajú vlastnou cestou. General Motors, ZF či BorgWarner vyvíjajú elektromotory s nízkym alebo nulovým obsahom vzácnych zemín.
Automobilky BMW a Renault už dokonca prešli na motory, ktoré tieto materiály vôbec nepotrebujú.
Trump a Austrália spájajú sily
Na čínsky tlak reagovali aj Spojené štáty. Prezident Donald Trump podpísal s austrálskym premiérom Anthonym Albanesom dohodu o strategických mineráloch a vzácnych zeminách.
Obe krajiny plánujú investovať jednu miliardu dolárov do spoločných ťažobných a spracovateľských projektov v Austrálii, aby zvýšili produkciu kľúčových komodít pre odvetvia ako elektromobilita, polovodiče či obranný priemysel.
Trump počas stretnutia vyhlásil, že Spojené štáty budú mať do roka „toľko dôležitých minerálov a vzácnych zemin, že nebudete vedieť, čo s nimi“.
Podľa Albaneseho sa dohoda pripravovala približne päť mesiacov a jej cieľom je posilniť nezávislosť západných ekonomík od čínskych dodávok.
