Maďarský premiér Viktor Orbán vo svojom nedávnom prejave pohrozil priamou konfrontáciou s Bruselom v súvislosti s pokračujúcim sporom o azylové pravidlá Európskej únie. Tento spor trvá už niekoľko mesiacov a napriek tomu, že Budapešť prejavila ochotu vykonať určité reformy, Európska komisia požaduje uhradenie vysokých pokút za údajné porušovanie noriem.
Orbán počas parlamentného vystúpenia 30. septembra vyhlásil, že ak Brusel bude naďalej trvať na vymáhaní pokút, Maďarsko začne autobusmi posielať migrantov priamo do Bruselu. Táto vyhrážka nadväzuje na rétoriku niektorých členov jeho vlády a stavia sa do rovnakej línie s krokmi, ktoré pred časom podnikol floridský guvernér Ron DeSantis, keď na ostrov Martha’s Vineyard poslal venezuelských migrantov ako protest proti azylovej politike USA.
Dôvod sporu: Azylové pravidlá a pokuty
Spor medzi Maďarskom a Európskou úniou eskaloval v júni tohto roka po tom, ako Európsky súdny dvor (ESD) rozhodol, že maďarský azylový zákon, ktorý vyžaduje registráciu žiadateľov o azyl pred vstupom do krajiny a umožňuje deportáciu nelegálnych migrantov, porušuje pravidlá EÚ. Budapešť bola pokutovaná sumou 200 miliónov eur a dostala ďalšiu pokutu vo výške 1 milióna eur denne, pokiaľ neuskutoční reformy.
Maďarská vláda však považuje tieto sankcie za nespravodlivé a tvrdí, že chráni vonkajšie hranice EÚ, čo je podľa Zmluvy o Európskej únii ich povinnosťou. Napriek tomu, že krajina minulý týždeň signalizovala ochotu splniť požiadavky súdu, jasne uviedla, že pokuty nezaplatí.
Minister pre európske záležitosti János Bóka oznámil, že Budapešť skúma možnosti, ako kompenzovať aspoň časť z dvoch miliárd eur, ktoré Maďarsko od roku 2015 investovalo do ochrany hraníc počas migračnej krízy.
Kritika z Bruselu
Orbanova vyhrážka o posielaní migrantov priamo do Bruselu vyvolala ostrú reakciu najmä zo strany belgických politikov. Tí tento krok odsúdili ako provokáciu, ktorá je v rozpore s európskymi záväzkami, pričom sa odvolali na takzvané Dublinské nariadenie. Toto nariadenie stanovuje, že žiadatelia o azyl musia byť spracovaní v krajine, kde po prvýkrát vstúpili na územie EÚ.
Problém s Dublinským nariadením však podľa niektorých krajín spočíva v tom, že nedokáže efektívne zastaviť presun migrantov po vstupe do iných štátov EÚ. Krajiny ako Španielsko, Taliansko a Grécko často odmietajú prijímať migrantov, ktorí pokračujú ďalej do iných štátov EÚ, čo vedie k napätiam v rámci schengenského priestoru.
Koniec voľného pohybu?
Orbán vo svojom prejave kritizoval EÚ za to, že nedokáže adekvátne chrániť svoje vonkajšie hranice, a vyhlásil, že ak sa nezmení azylová politika, vnútorné hranice v Európe budú musieť byť obnovené. Ako príklad uviedol nedávne kroky Nemecka a iných štátov, ktoré zaviedli nové hraničné kontroly.
Zároveň premiér pripomenul, že jeho vláda už dlhé roky bojuje proti nelegálnej migrácii a že mnoho európskych štátov teraz zavádza podobné opatrenia, ktoré Maďarsko presadzovalo už dávnejšie.
V skratke: Maďarský premiér Viktor Orbán pohrozil, že v prípade, ak EÚ bude naďalej požadovať vysoké pokuty za porušovanie azylových pravidiel, Maďarsko začne posielať nelegálnych migrantov autobusmi priamo do Bruselu. Tento krok vyvolal rozhorčenie v Bruseli, kde sa odvolávajú na Dublinské nariadenie o spracovaní azylových žiadostí. Orbán zároveň kritizoval EÚ za nedostatočnú ochranu vonkajších hraníc a varoval pred možným obnovením vnútorných hraničných kontrol v rámci Schengenu.
