Po novom majú autá v EÚ snímať vodiča. Vypnú nám auto na diaľku?

Kam presne upierate zrak, ako dlho sa nepozeráte na cestu a či náhodou nevenujete pozornosť mobilnému telefónu – to všetko bude už čoskoro pod prísnym dohľadom. Európska únia spúšťa ďalšiu fázu bezpečnostného nariadenia GSR2, ktorá od júla 2026 zavádza do povinnej výbavy nových vozidiel pokročilé systémy na sledovanie pozornosti vodiča, uvádza Daily Mail

Spolu s nimi prichádza aj vylepšené automatické brzdenie, ktoré po novom ochráni aj chodcov a cyklistov. Čo to pre motoristov znamená v praxi a prečo sa už teraz ozývajú prvé hlasy tvrdej kritiky?

Veľký brat priamo v kabíne: Ako funguje sledovanie pozornosti?

Motoristi kupujúci nové autá si budú musieť zvyknúť na digitálneho spolujazdca, ktorý nesleduje len premávku, ale priamo ich. Interiérová kamera bude neustále vyhodnocovať pohyby hlavy a smer zraku človeka za volantom. Ak systém zistí, že šofér príliš dlho ignoruje dianie na vozovke, okamžite ho na to upozorní vizuálnym alebo zvukovým signálom.

Táto technológia, odborne nazývaná pokročilý systém varovania pred rozptýlením (ADDW), sa stáva povinnou od 7. júla 2026. Nariadenie sa vzťahuje na úplne všetky nové osobné autá, dodávky, autobusy aj nákladné vozidlá, ktoré vstúpia na trh Európskej únie.

Aby bol systém spoľahlivý za každých podmienok, kamera namierená na tvár zvyčajne využíva infračervené prisvietenie. Vďaka tomu dokáže technológia bez problémov fungovať aj v úplnej tme alebo v prípade, že má vodič nasadené slnečné okuliare. Pokiaľ sa zrak šoféra zatúla na displej infotainmentu, smartfón alebo vonkajšiu krajinu na nebezpečne dlhý čas, auto zasiahne.

Bezpečnejšie ulice: Brzdy, ktoré vidia chodcov a cyklistov

Ďalšia zásadná inovácia sa týka systémov automatického núdzového brzdenia (AEB/AEBS). Kým doteraz museli osobné autá a ľahké úžitkové vozidlá disponovať technológiou schopnou zabrániť zrážke s iným vozidlom, požiadavky sa radikálne sprísňujú.

Od júla 2026 musia tieto aktívne bezpečnostné prvky vo všetkých nových autách spomínaných kategórií reagovať aj na najzraniteľnejších účastníkov cestnej premávky. Ak vozidlu náhle skríži cestu chodec alebo cyklista, asistent musí nebezpečenstvo včas rozoznať a automaticky začať brzdiť.

Súčasť širšieho plánu EÚ a vízie bez nehôd

Nové povinnosti vychádzajú z rozsiahleho európskeho nariadenia General Safety Regulation 2 (GSR2). Väčšinu prvkov z tohto balíka, ako je napríklad inteligentný asistent rýchlosti (ISA), detekcia prekážok pri cúvaní, varovanie pred ospalosťou či takzvaná čierna skrinka (EDR), musia mať autá už od roku 2024. Pripravené musia byť dokonca aj na prípadnú montáž alkoholtesterov.

Zavedenie systémov ADDW a vylepšeného brzdenia dostalo dvojročný odklad pre ich vysokú technologickú náročnosť. Brusel si od tejto vlny digitalizácie sľubuje dramatický pokles nehodovosti na európskych cestách.

Európska komisia odhaduje, že do roku 2038 by tieto asistenčné systémy mohli zachrániť vyše 25-tisíc ľudských životov a zabrániť minimálne 140-tisíc vážnym zraneniam. Celé úsilie spadá pod program Vize Nula (Vision Zero), ktorého ultimátnym cieľom je zredukovať úmrtnosť na cestách na nulu do roku 2050.

Ostrá kritika odborníkov: Stroje nesmú šoférov poučovať

Nie všetci však zdieľajú optimizmus európskych úradníkov. Prekvapivo tvrdá kritika zaznela priamo z radov nezávislej organizácie Euro NCAP, ktorá je celosvetovo známa prísnymi nárazovými testami. Odborníkom prekáža, že súčasné asistenčné systémy zasahujú do riadenia príliš mechanicky a nedokážu správne vyhodnotiť, či má vodič situáciu pevne v rukách.

Adrian Palao, technický manažér pre asistenčné systémy, poukazuje na kontraproduktívne fungovanie niektorých technológií. „Asistenta udržovania v jazdnom pruhu považujem za absolútne zbytočného, keď mám vozidlo pod kontrolou. V takej chvíli nechcem, aby mi akokoľvek upravoval smer jazdy,“ skonštatoval pre britský magazín Autocar.

Kvalitný systém na sledovanie pozornosti by mal podľa neho slúžiť na to, aby ostatní asistenti zasiahli len v krízových momentoch nepozornosti. Varovné pípanie by sa rozhodne nemalo spúšťať pri každom bežnom odvrátení zraku, napríklad pri ladení rádia. „Môžu viesť k odmietaniu systému, pretože vodiči môžu mať pocit, že ich systém poúča,“ dodal Palao.

Kontroverzná budúcnosť: Spomalí nás satelit?

Akvizičná vlna bezpečnostných systémov pritom zrejme zďaleka nekončí. Britský denník Daily Mail nedávno s odvolaním sa na svoje zdroje priniesol informáciu, že Európska komisia zvažuje od roku 2030 ešte radikálnejší krok. Plánuje údajne plošne sprísniť systém kontroly rýchlosti v autách.

Súčasné systémy upozorňujú na prekročenie limitu iba akusticky alebo vizuálne. Nová generácia by však mala byť prepojená so satelitným systémom GPS a dokázala by autu na diaľku znížiť výkon motora. Šofér by bol tak fyzicky donútený spomaliť a dodržiavať predpisy. Komisia sa k týmto únikom zatiaľ oficiálne nevyjadrila.

Táto myšlienka okamžite vyvolala vlnu nevôle. Výskumná organizácia Thatcham Research upozornila, že aktuálne merania spoľahlivosti asistentov rýchlosti (ISA) sú zavádzajúce, pretože zakrývajú chyby pri reálnych zmenách limitov. Najhoršie testované auto sa podľa novej metodiky prepadlo v presnosti z 91,3 % na slabých 74,3 %. Znamená to, že zlý limit ukázalo v každom štvrtom prípade.

Systémy dokonca na britských cestách hlásili neexistujúce rýchlostné obmedzenia 5 či 100 míľ za hodinu. Ak by sa takéto chybné dáta prepojili s adaptívnym tempomatom alebo priamo obmedzovačom výkonu, mohlo by dochádzať k nečakanému a nebezpečnému prudkému brzdeniu v plnej premávke.

„Systém, ktorý nesprávne vyhodnocuje rýchlostné limity, zasahuje neočakávane alebo vodičom zobrazuje údaje o rýchlosti, ktoré nemajú žiadnu súvislosť s danou cestou, im nijako nepomáha. Frustruje ich a rozptyľuje, a preto ho vypnú,“ uzavrel trefne šéf výskumnej spoločnosti Jonathan Hewett.