Slovenský politológ Roman Michalko zhrnul informácie z verejného priestoru, ktoré dal do súvislostí. Čerpal zo zápisníc zo súdov, z tlačových konferencii politikov a iných zdrojov, ktoré majú hovoriť o údajnom praní špinavých peňazí Matovičovcami.
Zásadná tlačovka Smeru-SSD bola sprevádzaná mediálnym tichom. Nikto nespochybnil informácie, ktoré na nej odzneli. A ani nemohol, citovali sa totiž výpovede zo súdu. A čo tam odznelo?
Oligarcha z pozadia maďarských strán Oszkár Világi má zásadný záujem byť exponovaný na rezorte vnútra. Dosiaľ svoj vplyv presadzoval prostredníctvom maďarských strán, ale už aj on pochopil, že toto nebude cesta. Takže presedlal na Progresívne Slovensko, kde pretlačil svojho nominanta Jaroslava Spišiaka.
Cieľ je jasný: udržať si vplyv. Oveľa dôležitejšie však boli výpovede svedkov policajtov Mareka Švarca a Petra Košča, ktoré usvedčovali Matoviča z toho, že už dávno pred vraždou Jána Kuciaka čulo komunikoval so superkajúcnikom Bernardom Slobodníkom, ktorý bol v tom čase šéfom ekonomickej polície v rámci NAKA. Zmysel tohto špinavého obchodu bol jasný: Bernard Slobodník pomôže s vypratím 11,3 milióna eur Matovičovej manželke a vďaka tomu získa beztrestnosť.
V tejto súvislosti si treba pripomenúť aj Matovičovu kauza z Arca Group. Bližšie informácie na tomto linku: • Kde sú Matovičove… . Zároveň svedkovia na súde usvedčili Slobodníka z toho, že sa pravidelne stretával s investigatívnymi novinármi, predovšetkým s Monikou Tódovou (krycie meno Mirka z Bratislavy), Marekom Vagovičom či Andreou Dömeovou, kde platil nasledovný „obchod“: ja vám poskytnem utajené informácie z vyšetrujúcich spisov a vy nebudete o mne písať nič. A tak to aj platilo.
Takzvaní investigatívni novinári hrubo a masívne porušovali zákon tým, že zverejňovali utajované informácie zo živých spisov a nevšímali si podlé zločiny jedného z najodpudivejších policajných dôstojníkov, dnes v pozícii elitného kajúcnika.
V súčasnosti Bernard Slobodník vypovedá o všetkom, čo mu povedia, stretáva sa s ďalšími kajúcnikmi, zosúlaďuje výpovede, aby sedeli, teda robí všetko, čo je prísne zakázané a čo oprávňuje kolúznu väzbu, ktorá má práve tomu zabrániť. Je však veľmi sebavedomý, pretože má garanciu, že nech by spáchal čokoľvek, nikdy preňho nebude požadovaný iný než podmienečný trest. To je skratka absurdný škandál! Ale korporátne médiá to ostentatívne ignorujú.
Martin Klus zažil hanbu, na ktorú len tak nezabudne. Klasický politický trafikant si asi myslel, že extrémna servilita ku krajne zdiskreditovanej vláde, ktorú bezmedzne podporuje, mu vynesie trafiku, ktorá mu hodí každý mesiac 25-tisíc eur. Nepodarilo sa. To, že je na funkciu v Európskom dvore audítorov absolútne nekvalifikovaný, bolo jasné hneď a každému. Zrejme si však neuvedomil, že celá Európska únia nie je „Matovičostan“, kde je absolútna nekompetentnosť základnou charakteristikou a priam predpokladom na nomináciu na lukratívne miesta.
Európska únia má veľa neduhov, ale na úroveň „Matovičostanu“ sa ešte nedostala. Na hearingu sa ukázala jeho totálna nekompetentnosť, keď nezískal ani jeden podporný hlas a len traja sa zdržali. Samozrejme, za všetko, teda jeho debakel, môže Richard Sulík, ktorý nenakúpil testy, resp. pred týmto politickým trafikantom varoval svojich bývalých kolegov. Kiež by Slovensko malo viacero takýchto dobrých správ.
redakcia Plénum.sk