Každý si pamätá začiatok pandémie a štátne karantény, kde museli byť nakazení občania. Podmienky v karanténach boli otrasne a ľudia veľakrát tvrdili, že boli porušované ich ľudské práva.
RTVS teraz informuje o prípade mladého páru z Brezna, ktorá na začiatku pandémie skončil v karanténe a súdili sa za to, že štát od nich žiadal 300eur na stravu.
Stravu im pred dvere nosili, hoci viackrát upozorňovali, že o ňu nemajú záujem a jedlo si zabezpečovali sami. Keďže za stravu odmietli zaplatiť aj po výzvach, v utorok (25. 10.) o prípade rozhodoval súd, píše portál spravy.rtvs.sk
Ministerstvo vnútra od nich vymáhalo náklady za stravu počas štátom nariadenej karantény. V nej sa ocitli na úplnom začiatku pandémie v marci 2020.
V Rakúsku, kde pracovali, boli pred príchodom na Slovensko 18 dní. Po prekročení hraníc ich umiestnili do zariadenia Akadémie Policajného zboru v Bratislave, píšu ďalej spravy.rtvs.sk
„Povedali nám, aby sme si vzali veci na dva až tri dni, no nakoniec sme tam zostali 26 dní. Nemohli sme vôbec opustiť ubytovanie,“ uviedol Stanislav.
V karanténe držali mladý pár aj po tom, čo mali negatívne testy. Po zlej skúsenosti odmietli jesť jedlo, ktoré im zabezpečil štát.
Nakoniec ich držali v karanténe štyri týždne a za jedlo, ktoré nechceli, od nich žiadal štát 300€.
Spor skončil pred sudcom okresného súdu v Brezne. Ten rozhodol v prospech mladého páru.
Sudca na pojednávaní konštatoval, že ubytovacie zariadenie s ubytovanými nepodpísalo žiadnu zmluvu či dohodu na dodávanie stravy. Žalobca, teda rezort vnútra, súdu nepredložil dôkazy dosvedčujúce, že mladý pár stravu aj odoberal, uvádza ďalej portál spravy.rtvs.sk
Podľa informácií RTVS je v podobnej alebo rovnakej situácii viacero ľudí, ktorí skončili na začiatku pandémie v štátnej karanténe. Ministerstvo vnútra, ktoré si náklady za stravu vymáhalo, na otázky nereagovalo.
Stanislav a Veronika zvažovali aj žalobu za porušenie ľudských práv, no nakoniec k tomu nepristúpili. „Cítili sme sa tam ako väzni. Zatvorili nás a nikto nám nedal žiadne informácie,“ priblížila Veronika Sitarčíková.
