Súčasná geopolitická situácia v Európe vyvoláva otázky o budúcich krokoch Ruska na poli medzinárodných vzťahov. Konflikt na Ukrajine, ktorý trvá už takmer dva roky, je podľa odborníkov len začiatkom možných agresívnych operácií Kremľa.
Analýzy naznačujú, že niektoré krajiny NATO a susedné štáty by mohli byť ďalšími cieľmi. Portál Newsweek predstavil mapu, ktorá identifikuje najpravdepodobnejšie ohniská potenciálnych konfliktov.
Rizikové body v Európe
Medzi najohrozenejšie regióny patrí východná Európa, kde sa ruská vláda dlhodobo snaží rozširovať svoj vplyv. Fínsko, Pobaltie a takzvaný Suvalský koridor medzi Poľskom a Litvou sa javia ako najzraniteľnejšie miesta. Tieto oblasti by mohli byť kľúčovými bodmi v prípade ďalšej eskalácie napätia.
Fínsko, ktoré nedávno vstúpilo do NATO, má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú 1 300 kilometrov. Historické konflikty, ako Zimná vojna zo začiatku 20. storočia, sú stále v živej pamäti, a Moskva už v minulosti ukázala ochotu destabilizovať túto krajinu napríklad pomocou migračných vĺn.
Pobaltské krajiny – Estónsko, Lotyšsko a Litva – čelia ďalším výzvam. Vysoký podiel rusky hovoriaceho obyvateľstva a historické väzby na bývalý Sovietsky zväz robia z tohto regiónu potenciálny cieľ ruských provokácií. Kľúčovou strategickou oblasťou je Suvalský koridor, úzky pás zeme medzi Kaliningradskou enklávou a Bieloruskom. Tento koridor je jediným pozemným spojením medzi Pobaltím a zvyškom NATO, čo z neho robí významný obranný bod.
Odborné varovania
Nemecký minister obrany Boris Pistorius už varoval, že Rusko môže byť schopné zrealizovať vojenský útok na niektorý štát NATO alebo jeho suseda najskôr od roku 2029. Podobne sa vyjadril aj šéf nemeckej spravodajskej služby Bruno Kahl, ktorý upozornil, že Moskva môže zhodnotiť konflikt na Ukrajine ako úspešný, čo by mohlo podnietiť ďalšie kroky voči oslabeným európskym krajinám.
Podľa profesora politológie Williama Mucka je rozširovanie NATO jedným z hlavných dôvodov, prečo Kremeľ uvažuje o agresívnych krokoch vo východnej Európe. Ak sa však NATO ukáže ako slabé a nejednotné, môže to posmeliť Rusko k ďalším operáciám.
Opatrenia európskych krajín
Pobaltské štáty už podnikli kroky na posilnenie obrany svojich hraníc s Ruskom, vrátane výstavby ochranných bariér. Podobné opatrenia zaviedlo aj Poľsko, ktoré sa zameralo na posilnenie hraníc s Bieloruskom v rámci projektu „Východný štít.“
Okrem krajín NATO sa v hľadáčiku Moskvy môžu ocitnúť aj ďalšie regióny. Moldavsko, kde sa nachádza separatistické Podnestersko, a Gruzínsko, ktoré už čelilo ruskej invázii, sú taktiež na zozname potenciálnych cieľov. Podľa Newsweeku by Rusko mohlo skúsiť posilniť svoj vplyv aj v Srbsku, ktoré má historicky blízke vzťahy s Moskvou.
V skratke
- Kľúčové oblasti ohrozenia: Fínsko, Pobaltské štáty a Suvalský koridor.
- Riziko eskalácie: Ruská agresia môže byť motivovaná slabosťou NATO a úspechmi na Ukrajine.
- Ochranné opatrenia: Pobaltie a Poľsko posilňujú svoje hranice, aby čelili potenciálnym hrozbám.
- Ďalšie potenciálne ciele: Moldavsko, Gruzínsko a Srbsko.
