Úryvky z prejavu nacistického vodcu Adolfa Hitlera ozneli v rakúskom vlaku, čo v nedeľu šokovalo cestujúcich. Tento nečakaný incident sa odohral vo vlaku smerujúcom z Bregenzu do Viedne, keď sa z reproduktorov vlakového komunikačného systému ozvali zvuky prejavu Hitlera sprevádzané nacistickými heslami „Heil Hitler“ a „Sieg heil“. Písal o tom portál Refresher.sk
Niekoľko cestujúcich potvrdilo, že počuli tieto hrozné zvuky, čo vyvolalo obavy a nevoľnosť vo vnútri vlaku. Aj viedenský rabín Schlomo Hofmeister bol prítomný počas incidentu a vyjadril svoj šok a sklamanie z neschopnosti kompetentných osôb okamžite zakročiť a zastaviť reprodukciu Hitlerovho prejavu.
Hofmeister neskôr zdieľal svoje zážitky na sociálnej sieti Twitter. Vo svojom príspevku uviedol, že incident sa začal „zvláštnou hudbou, úryvkami konverzácie a smiechu“, ktoré následne prešli do Hitlerovho prejavu, ktorý sa stále opakoval a zosilňoval. Pôvodne si myslel, že ide o omyl alebo zlý vtip, no keď zistil, že ide o zámer, cítil nevoľnosť.
Podľa Rakúskych spolkových železníc (ÖBB) neznámy páchateľ nelegálne otvoril komunikátor a cez reproduktor prehrával Hitlerov prejav. ÖBB následne oznámili tento incident rakúskej polícii, ktorá momentálne prípad vyšetruje. Záznamy z bezpečnostných kamier vlaku mali byť užitočné pri identifikácii dvoch podozrivých osôb, ktoré sa podieľali na tomto nebezpečnom výroku.
Okrem rabína Hofmeistera a ostatných cestujúcich, ktorí boli šokovaní týmto incidentom, sa vo vlaku nachádzala aj novinárka Colette Schmidtová. Na Twitteri vyzvala k vyjasneniu tohto incidentu a opísala ho ako „veľmi, veľmi desivý“.
Redakcia Plénum.sk
Život: Prináša, odnáša, berie i dáva, serie i poteší. Je ľahko možné že sa práve na úsečke času života blížime k bodu, kedy pochopíme ako to bolo alebo mohlo byť s tými dávnymi civilizáciami, ktorých artefakty nachádzame. Zhruba v cykloch asi tak po 12.000 rokoch sa to tu zaujímavo pomení a akosi aj „prekopŕcne“. Póly, žiarenie, počasie, nálada, pohlavia, technika, technológia. Cítime to predsa práve teraz na vlastnej koži, že čosi z toho cítime na vlastnej koži. Možno práve vytvárame základ situácie, ktorá dá možnosť opäť nejakým civilizáciám hľadať stopy po nás, aspoň teda tie, ktoré sa tých cca 12 tisícročí udržia a zachovajú. My tu predsa máme napríklad Antikytheru a krútime nad ňou hlavou, oni zasa nájdu povedzme Cern. Ešte sa tam asi kde-tu budú povaľovať nejaké atómy, bozóny a kvarky a povedia si o nás, vlastne asi to, čo teraz my. Napríklad: „Blázni ! Nestačí im, ako s nimi cvičí univerzum, ešte si aj vojny vymýšľajú a náboje si ochudobňujú. Takto šetriť? Keď už-tak už.“ Teraz nám tak pekne „svieti“ hoci Megido, že by to potom bola stará dobrá Európa? Ktovie, čo z toho nášho tu ešte po 12.000 rokoch po nás naším pričinením zostane? Nikto (XYT) nás pritom nenúti, sme to my sami, my sme to. Jedni sme „MY“, druhí sú „ONI“. – Teraz. – No s odstupom času nebude vôbec záležať na zámenách, keď budeme len poprašok. Zreteľne píšem, nahlas kričím: „Neserte ma s tým atómom !“ (pomôžte, kto môžte ..)