Madagaskar sa ocitol v chaose po tom, čo podľa francúzskych médií prezident Andry Rajoelina opustil krajinu len niekoľko hodín pred plánovaným prejavom k národu, informuje The Guardian
Francúzsky rozhlas RFI informoval, že hlava štátu, ktorá má aj francúzske občianstvo, odletela z hlavného mesta Antananarivo na palube francúzskeho vojenského lietadla po dohode s prezidentom Emmanuelom Macronom. Niektoré zdroje tvrdia, že jeho cieľovou destináciou mohol byť Dubaj.
Rajoelina mal podľa oznámenia prezidentskej kancelárie na Facebooku vystúpiť s prejavom o 19:00 miestneho času (16:00 GMT), no ten sa už neuskutočnil.
Protesty mladých proti korupcii a chudobe
Napätie v krajine narastalo celé týždne. Hnutie „Gen Z Madagascar“, ktoré združuje tisíce mladých ľudí, vyšlo do ulíc, aby protestovalo proti korupcii, chudobe a nefunkčným verejným službám. Aktivisti odmietli pozvanie prezidenta na dialóg a namiesto toho požadovali jeho okamžitú rezignáciu.
Dav ľudí v pondelok zaplnil námestie pred radnicou v Antananarive, mával vlajkami a skandoval heslá proti vláde. Niektorí demonštranti sa vyšplhali na vojenské vozidlá, keď do mesta prichádzali jednotky armády, informovala agentúra AFP.
Elitná jednotka CAPSAT zmenila stranu
Medzi protestujúcimi sa objavili aj vojaci z elitnej jednotky CAPSAT, ktorá zohrala kľúčovú úlohu už v roku 2009 počas prevratu, ktorý priviedol Rajoelinu k moci. Tentoraz sa však tá istá jednotka obrátila proti nemu.
V sobotu vojaci CAPSAT zverejnili na sociálnych sieťach video, v ktorom vyzvali svojich kolegov, aby sa pridali k ľudu:
„Spojme sa – vojaci, žandári a polícia – a odmietnime brať peniaze za to, že máme strieľať na svojich priateľov, bratov a sestry.“
Vojaci zároveň vyzvali svojich kolegov:
„Zatvorte brány a čakajte na naše pokyny. Neposlúchajte rozkazy nadriadených. Namierte zbrane na tých, ktorí vám prikazujú strieľať na vlastných druhov v zbrani, pretože oni sa o naše rodiny nepostarajú, ak zomrieme.“
Tieto vyhlásenia sa rýchlo rozšírili po internete a stali sa symbolom odporu voči prezidentovej vláde.
Bezpečnostné sily priznali „chyby a prehnané zásahy“
Počas viac ako dvoch týždňov trvajúcich protestov boli žandárske jednotky obvinené z neprimeranej sily. V spoločnom vyhlásení zverejnenom na internete priznali „chyby a prehnané zásahy“ voči demonštrantom.
Podľa Organizácie Spojených národov si násilie v úvodných dňoch nepokojov vyžiadalo najmenej 22 obetí, pričom časť incidentov spôsobili aj rabujúce gangy. Prezident Rajoelina tieto informácie spochybnil a minulý týždeň uviedol:
„Máme potvrdených 12 úmrtí a všetci títo ľudia boli rabovači a vandali.“
Rozpor medzi oficiálnymi číslami a údajmi OSN ešte viac prehĺbil napätie v spoločnosti.
Politická kríza bez jasného riešenia
Rajoelina (51), ktorý viedol krajinu už v rokoch 2009 až 2014 a znovu sa dostal k moci v roku 2023, zostal v posledných týždňoch čoraz viac izolovaný. Stratil podporu časti armády aj verejnosti. Opozícia tvrdí, že jeho odchod z krajiny je potvrdením kolapsu jeho vlády.
Francúzske úrady sa k jeho presnému pobytu zatiaľ nevyjadrili. Podľa niektorých diplomatických zdrojov však Paríž a Antananarivo uzavreli dohodu, ktorá mala zabrániť ďalšiemu krviprelievaniu.
Neistá budúcnosť Madagaskaru
Situácia v Antananarive zostáva napätá. Protesty pokračujú a lídri hnutia Gen Z tvrdia, že neprestanú, kým prezident oficiálne neodstúpi. „Sme posledná nádej,“ skandujú mladí aktivisti na uliciach.
Ak sa armáda definitívne pridá k demonštrantom, krajina môže smerovať k hlbokej politickej zmene – alebo k novému obdobiu nestability.
