Už čoskoro sa vydáme do našich záhrad sadiť zemiaky. Predtým si však treba osviežiť, čo tieto rastliny potrebujú na správny rast.
Kvôli častým chybám sa výsadba zemiakov stáva pre menej skúsených záhradkárov skutočnou výzvou. Vedeli ste, že pri nesprávnej príprave pôdy môžu zemiaky dostať chrastavitosť?
Oplatí sa pôdu vápniť?
Platí, že vápnenie pôdy je jedným z najlepších spôsobov jej výživy. Zmierňuje kyslú reakciu pôdy, optimalizuje pH a bojuje proti patogénom.
Dôležité je, že vápnenie pôdy podporuje rast rastlín, pretože mnohé rastliny potrebujú vápnik na správny vývoj. Táto zlúčenina má pozitívny vplyv na celkový stav a kvalitu zeleniny a ovocia.
Oplatí sa teda pôdu vápniť? Samozrejme, že áno. Nezabudnite však na to, aby ste to robili podľa prísnych postupov, ktoré vám ukážeme nižšie.
Kedy a ako ošetrovať pôdu vápnom?
Teoreticky môžete pôdu vápniť po celý rok, hoci najvhodnejším obdobím je november. Vápno sa aplikuje na rozbitú, pórovitú pôdu. Je ideálne na prípravu pôdy pre kapustovité rastliny, cesnak, cibuľu, ale aj pre strukoviny alebo výsadbu zemiakov.
V závislosti od typu pôdy sa na 10 metrov štvorcových aplikuje od 0,5 do 2,5 km vápna:
- pri kyslých pôdach sa aplikuje 2-2,5 kg vápna;
- na mierne kyslých pôdach 1-1,4 kg;
- na neutrálnych pôdach 0,5-0,7 kg vápna.
Akých chýb sa treba vyvarovať pri vápnení pôdy?
Súbežná aplikácia vápna s inými hnojivami, najmä fosforečnými hnojivami alebo hnojom, je prísne zakázaná. Chemické reakcie, ktoré môžu nastať medzi týmito látkami, vedú k vyčerpaniu dusíka v pôde.
Dôležité je, že vápnenie pôdy by sa nemalo vykonávať na jar, najmä ak na tejto ploche plánujete pestovať zemiaky. Vápno rozmiestnené bezprostredne pred výsadbou podporuje tvorbu chrastavitosti zemiakov.
Pokiaľ ide o výsadbu zemiakov, pred vápnením je vhodné dbať na kontrolu pH pôdy. Zemiakom sa darí v pôde s pH 5,5 – 6,5. Ak teda vápnením príliš zmeníte pH pôdy, namiesto krásnej úrody sa budete musieť zaobísť bez nej.
