Moskva prechádza na vojnovú ekonomiku a intenzívne zbrojí. Podľa šéfa nemeckej spravodajskej služby Bruna Kahla môže ruská armáda do šiestich rokov predstavovať vážnu hrozbu pre krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO). Kahl zároveň varuje pred nárastom sabotáží, ktorými Moskva testuje, čo si môže dovoliť.
Podľa odhadov západných expertov tempo ruského zbrojenia prevyšuje očakávania a jeho jediným cieľom je získať vojenskú prevahu. Okrem pokračujúcej vojny na Ukrajine je reálnou možnosťou útok na niektorý z členských štátov NATO. Kahl upozorňuje, že najneskôr do konca tohto desaťročia budú ruské jednotky schopné takýto útok uskutočniť. „Ruská armáda bude pripravená zaútočiť na NATO najneskôr do roku 2030,“ varoval Kahl pred nemeckým parlamentom, Bundestagom. Krajiny NATO sú podľa neho pre Moskvu legitímnym cieľom, najmä kvôli dodávkam zbraní na Ukrajinu, čo nedávno pripomenul aj ruskojazyčný web REN.tv.
Rastúca špionážna hrozba
Hrozba vojenského útoku však nie je jediným problémom. Nemecké bezpečnostné zložky očakávajú zvýšenú aktivitu ruských špiónov, ktorí sa budú snažiť o sabotáže v Európe. Thomas Haldenwang, šéf spolkového Úradu pre ochranu ústavy, čo je nemecká civilná rozviedka, vyzval na rozšírenie právomocí, ktoré by umožnili lepšiu kontrolu finančných tokov slúžiacich na podporu terorizmu. Tento krok by mal zlepšiť ochranu pred rastúcou hrozbou ruského vplyvu a potenciálnych útokov.
Už koncom leta nemecké úrady varovali pred možným nárastom prípadov sabotáží. Požiar balíka u zásielkovej služby DHL je považovaný za jeden z príkladov tejto rastúcej hrozby.
Sabotáže v Česku
Česko čelí podobným hrozbám. V júni tohto roka sa v garážach pražského dopravného podniku Praha-Klíčov odohral pokus o podpaľačský útok, ktorý mnohí považovali za ruskú sabotáž. Český premiér Petr Fiala aj minister vnútra Vít Rakušan potvrdili, že za týmto útokom stála Moskva. Tento incident, v ktorom bol zapletený kolumbijský občan, podčiarkuje rastúcu hybridnú hrozbu zo strany Ruska.
Bývalý náčelník generálneho štábu Českej republiky tiež vyhlásil, že Rusko už spustilo prvú fázu hybridnej vojny. Týmto krokom Moskva signalizuje, že okrem vojenských a politických prostriedkov využíva aj nekonvenčné metódy, aby dosiahla svoje ciele v rámci konfliktu so Západom.
V skratke:
Rusko výrazne zbrojí a pripravuje sa na vojenskú konfrontáciu, ktorá by mohla zasiahnuť krajiny NATO do roku 2030. Súčasne narastá hrozba špionáže a sabotáží v Európe, ktoré Moskva používa ako nástroj na destabilizáciu západných štátov. Bezpečnostné zložky v Nemecku aj Česku varujú pred týmto nebezpečenstvom a volajú po posilnení opatrení na ochranu pred hybridnými útokmi.
